Jeden kamarát mi raz povedal: “Musím zmeniť partiu, títo mi už nemajú čo dať...” Koniec roka je na dosah ruky. Pre väčšinu z nás to znamená aj príležitosť zastaviť sa a pozrieť sa na svoj život v časovej mierke rok. Hodnotíme obraty, zisky, osobné či profesionálne výsledky a robíme si plány a predsavzatia. Toto sa mi podarilo, tamto nie, o toto sa budem snažiť a tomuto sa musím vyhnúť. Túžime rásť, zlepšiť si zdravie, schopnosti, či materiálne zabezpečenie. Väčšinou sa pozeráme z pozície ja. Je to prirodzené a asi aj preto ma až po dlhšej dobe napadlo, že som sa mohol kamaráta, ale hlavne aj seba, opýtať: “... a čo dávaš ty im?”
Je nedeľný podvečer a spolu s bratom sedíme v obývačke pri teplej káve. Hovoríme o všeličom, medzi iným aj o zaujímavých technikách, ktoré pomôžu ušetriť čas, rýchlejšie sa učiť, či urobiť viac práce v rovnakom čase. Nadšene mu opisujem, čo všetko sa dá spomínanými technikami dokázať, na čo brat reaguje poznámkou, že zmyslom ľudského života nie je osobná produktivita, ale kvalita jeho prežívania. "Stvorenie človeka vyúsťuje do siedmeho dňa stvorenia, do slávenia šabatu. Človek nebol stvorený ako ťažné zviera, ale pre šabat, ktorý má byť dňom voľna pre Boha, ako aj dňom voľna pre spoločnú slávnosť a spoločnú oslavu, dňom voľného času stráveného spolu a jeden pre druhého. Vážiť si a sláviť šabat, resp. nedeľu ako deň rodiny, to by sme sa mali opäť naučiť od našich židovských priateľov." (Walter Kasper: Evanjelium rodiny) Snaha o neustále zvyšovanie ľudskej produktivity a efektivity za každú cenu nás veľmi rýchlo degraduje na úroveň živých strojov, ktoré sú postupne nahrádzané automatmi, alebo mladšími a výkonnejšími „alternatívami“. Ako teda žiť plodný a zároveň kvalitný život?
Veľa z nás pozná „biznis sociálnu sieť“ menom Outlook. Riešim nejaký problém? Rozpošlem maily všetkým možným nadriadeným a podriadeným, externým odborníkom a spokojne si očistím ruky. Ak niečo potom nevyjde, mám premyslený dôkazový materiál, že chyba nie je na mojej strane. Niečo nefunguje? Málo pracovných príležitostí, nízky plat, veľa biedy okolo mňa? Čo ten štát robí? Mali by sa postarať... Tak neradi berieme na seba zodpovednosť. A asi si ani neuvedomujeme, že spolu s ňou zahadzujeme aj svoju slobodu a schopnosť niečo zmeniť.
Viacciferné čísla bez nejakej logiky, či matematického pravidla sú pre väčšinu z nás nezapamätateľné. Dátumy v dejepise, alebo rôzne číselné údaje napríklad pri absolvovaní skúšok odbornej spôsobilosti, bývali pre mňa vždy predmetom frustrácie. Načo sa to mám učiť, keď si to môžem nájsť v dokumentácii, či na internete? Takto som sa povznášal nad svojou neschopnosťou. Časom som však zistil, že by sa táto schopnosť veru aj zišla. Keď mi niekto chcel nadiktovať dôležité telefónne číslo a nemal som možnosť poznačiť si ho, keď som chcel pôsobiť „profesionálnejšie“ a vedieť nejaké technické detaily z hlavy, alebo som pri obchodnom rokovaní uvidel konkurenčnú ponuku. Verili by ste, že táto „pamäťová úloha“ môže patriť medzi tie najjednoduchšie?
Peter Drucker, profesor sociálnych vied a manažmentu, dnes hovorí o znalostnej ekonomike (knowledge economy). Iní zasa spomínajú dobu inteligencie, ktorá je logickým vyústením informačnej revolúcie. Informácie máme dnes dostupné takmer všetci rovnako, a tak vyhrávajú tí, ktorí ich vedia lepšie a rýchlejšie pretaviť do znalostí a kreatívne využiť. Paradoxne dnes mnohí varujú, napríklad aj dcérkina pani učiteľka na rodičovskom združení, že nám vyrastá pomerne problematická generácia. Ťažkosti so sústredením, čítaním, disciplínou, či motiváciou. Víkendové zážitky detí sú zredukované do jedného slova: počítač. Bude to naozaj doba inteligencie?
Blog