Práve som zaparkoval auto pri jednom väčšom obchodnom centre. Vedľa postála staršia červená mazda a nižší tmavší pán kladie otázku: „Šéfe, ako sa ide na Nitru?“ Tuším o čo ide, ale takáto otázka automaticky vyžaduje odpoveď. Tak to aspoň máme vo zvyku. Nasleduje pár ďalších zdvorilostných a nakoniec končím, ani neviem ako, s akýmsi holiacim strojčekom v ruke ako gesto veľkorysej odmeny za ochotu a čas. Tým to ale nekončí, sú tu ešte „švajčiarske“ hodinky, kopec kadejakých rečí a na záver jasná žiadosť o "vrátenie" pozornosti formou nejakého finančného príspevku vo výške aspoň 50€. „Veď hádam ma nepokladáte za nejakého bezdomovca?“ Hoci opätovanie daru a pozornosti je z hľadiska slušnosti silný záväzok, tu už slušnosť končí a nasleduje rázne odmietnutie takejto manipulatívnej formy predaja. Jemnejšie spôsoby, ale s podobným princípom na nás čakajú napríklad aj v luxusných sklenených budovách. Dokonca počas písania tohto článku ma telefonicky vyrušila jedna pani so žiadosťou o akýsi prieskum. Je mi ľúto ľudí, ktorí sa musia živiť takouto činnosťou (silno pochybujem, že ich to baví) a preto som jej nechcel kaziť deň svojou nevrlosťou či odmietnutím. Prieskum sa mal týkať zdravého životného štýlu, ale celý sa skončil len zistením vekovej kategórie, priradením telefónneho čísla k menu a počtu ľudí v domácnosti. O zdravom štýle ani najmenšia zmienka. Čo robia s týmito údajmi? Aký je ich reálny úmysel? Napriek súcitu s operátormi sa viac nemienim zúčastňovať žiadnych telefonických prieskumov. Z princípu. A čo tá, asi najrozmernejšia bláznivá hra s dlhmi, daňami, pochybnými projektmi, korupciou a infláciou?
Hans, majiteľ strojárskej firmy, mi raz s určitou dávkou humoru rozprával, že by ho zaujímalo, ako prenášať znalosti: „Predstav si, že z nejakého dôvodu prídeš o kľúčového zamestnanca, alebo potrebuješ vychovať ešte jedného takého. Ako len uchovať a preniesť jeho know-how?“ Tento školský rok som chvíľu pomáhal s technickou pomaturitnou výukou. Snažili sme sa o „prenos znalostí“ z oblasti elektrických pohonov a asi najväčším problémom tohto prenosu bola pasivita študentov. Napriek neustálym výzvam a dostatku priestoru nepadla jediná otázka. Chápem obavy z verejného zapájania sa do diskusie, sám mám s tým problém, preto chcem veriť, že otázky boli aspoň vo vnútri. Je teda transfer znalostí, o ktorom sníva Hans, možný?
Niekoľko dní po odoslaní cenovej ponuky nastal rozhodujúci deň. Kamarát Peťo sadá za počítač a čaká ho neúprosná elektronická aukcia. Konkurenčné ponuky sa stali verejnými a vyhráva ten, kto je ochotný dať najnižšiu cenu. Zmysel je jednoznačný, dotlačiť víťazného dodávateľa k čo najnižšej cene. Alebo iný príbeh: Starší pán Jozef dal dohromady asi pol milióna korún. Niečo zdedil, niečo ušetril a niečo bolo z úspor pre jeho synov. Investíciou do pochybných produktov nakoniec o tieto peniaze prišiel. Obidve strany sa zrejme riadili motívom: „zarobiť čo najviac peňazí, v čo najkratšom čase, za čo najmenšej námahy.“
„Vitajte, dnes sme sa tu zišli preto, aby ste prešli rôznymi testami a úlohami. Na záver si naša spoločnosť vyberie tých najlepších z vás.“ Takto ma ako čerstvého absolventa privítali na druhom kole výberového konania v jednej nadnárodnej spoločnosti. Víťazov čakalo okrem nástupu a príležitosti bojovať o ďalšie priečky rebríčka spoločnosti aj pokušenie uveriť, že sú naozaj tí najlepší a neúspešných zasa pokušenie k pocitu menejcennosti, či nevýraznosti. Ako dieťa som si často spájal pocit menejcennosti, poníženosti a poddanosti s pojmom pokora. Pritom však ide o tie isté mechanizmy pýchy, akurát na druhej strane rovnice. Čo znamená pokora a v čom spočíva jej čaro?
Predstavte si, že ste na prechádzke v džungli a ocitli ste sa v bezprostrednej blízkosti tigra. Akú máte šancu na prežitie? V porovnaní s tigrom sme slabí a pomalí, takže ani útok ani útek... To vďaka čomu sme na žive a dominantní je kreatívne myslenie. Pre prežitie je oveľa dôležitejšie vidieť alternatívy a možnosti riešenia, ako len samotné porozumenie a pochopenie situácie. Stále však viac rozvíjame to druhé. Učíme fakty, pracovné procedúry, zavádzame firemné štandardy, vyžadujeme hlavne disciplínu a podobne.
Blog