Jedna obetavá a starostlivá zdravotná sestrička raz ťažko ochorela a sama sa dostala medzi pacientov v nemocnici. Jej práca ju bavila, mala rada ľudí a starostlivosť o nich jej prinášala veľa radosti a pokoja. Presun na druhú stranu, kde už nemohla slúžiť, ale sama potrebovala intenzívnu starostlivosť, jej padol veľmi ťažko. Prišli depresie a svojou náladou začala ošetrujúcim značne komplikovať ich prácu. Žiadne rozhovory a rady nezaberali, až ju raz navštívil istý priateľ, ktorý jej namiesto ľutovania a márneho povzbudzovania naznačil, že odmietavým správaním vlastne dáva najavo akoby práca, ktorej sa celý život venovala, nemala cenu a že pacientom môže pomôcť nielen jej činnosť, ale aj postoj, ktorým ukáže, že aj utrpenie má svoj zmysel.
