Z
23. október 2016
Ako deti sme často začínali svoje sny touto vetou. A nielen sny, vyjadrovali sme tým aj určitú nespokojnosť s aktuálnym stavom a odhodlanie to zmeniť akonáhle budeme môcť. Nedávno som si akosi spontánne uvedomil, že tento vzorec myslenia sa stále podvedome objavuje v mojej mysli, hoci zo štatistického hľadiska už mám skoro polovicu života za sebou. Kedy teda už budem konečne „veľký“? Najskôr to bolo spraviť vodičák, potom „výšku“, nájsť si prácu, založiť rodinu, teraz je to postaviť dom, vybudovať firmu... Popri takomto zameraní a dosahovaní cieľov zažijem veľa pekných vecí, ktoré si však, žiaľ, uvedomím až pri pohľade späť. Zabudol som sa z nich tešiť, keď boli v čase „teraz“.
