Kdesi som počul a aj čítal, že je dobré, keď si človek večer pred spaním prebehne prežitý deň ako krátky film, samozrejme optikou vďačnosti za to, čo sa podarilo, ale aj za poučenie, ktoré sme dostali cez tie nepríjemnejšie situácie. No nielen počul, ale sa to dokonca snažím aj robiť a to nie len na dennej báze. Myslím, že je užitočné zhodnotiť aj týždeň, mesiac, rok, či určitý úsek života. Pri pohľade späť treba zapojiť čo najviac logiky a úprimne hľadať všetky možné súvislosti. Každá činnosť zanecháva svoju stopu. Napríklad, ak reagujeme na každé pípnutie mobilu, Outlooku či Facebooku, postupne strácame schopnosť sústrediť sa a aj v dlhšom nerušenom úseku si sami podvedome hľadáme akési rozptýlenie a „odbehnutie“ od riešeného problému. Iné zvyky nás, naopak, dokážu postupne a potichu niesť dopredu a pri pohľade späť sa možno celkom začudujeme aký kus cesty sa nám podarilo prejsť. V tomto krátkom blogu sa chcem s vami podeliť o pozitívny prínos pravidelnej tvorby myšlienkových máp tak, ako to vidím u seba asi po päťročnom odstupe.
Na túto otázku asi neexistuje záporná odpoveď. Veď kto z nás by chcel byť farboslepý? Silu farieb je najlepšie vidieť u malých detí, kde vždy platí farebnejší rovná sa lepší. Potom len krútime hlavou, akú zmrzlinu či sladkosti si poväčšine vyberú. S rastúcim vekom sa to však trošku mení a to nielen pri zmrzline, ale aj v grafickom či písomnom prejave, kde veselé farebné obrázky postupne nahradí čierne alebo modré „seriózne“ písmo, kde by sa o láske k farbám dalo oprávnene pochybovať. Písomný prejav však používame okrem uchovávania informácií či písania románov aj pri učení sa, alebo riešení zložitejších problémov. Každý z nás určite pozná ten okamih, keď si už na „to“ musí zobrať pero a papier. Ako však vyzerá grafika takéhoto riešenia? Nie sú to poväčšine úryvky textu, slová, odrážky, sem-tam nejaká šípka a to všetko v jednej farbe? Takýto prístup by sme mohli prirovnať k pokusu odbehnúť maratón na jednej nohe. Možno sme lenivý zabezpečiť si farebné perá, alebo sa bojíme, že by sme vyzerali príliš detinsky? Nikto asi nebude pochybovať o význame farieb na nasledovnom obrázku:
Brat Štefan študoval ekonomickú univerzitu v Banskej Bystrici. Od malička bol fanúšikom kníh a čítania, takže jeho rukami prešlo celkom zaujímavé množstvo rozmanitej literatúry. Pri vzájomných rozhovoroch som sa raz opýtal, či nepozná nejakú literatúru, kde by sa spomínalo ako sa rýchlejšie a lepšie učiť, alebo využiť náš mozgový potenciál. Po skončení školy som totiž veľmi rýchlo zistil, že nadobudnuté vedomosti pre prax akosi nestačia. Potreba učenia sa tu bola opäť v plnej svojej kráse a ešte naliehavejšia. Cítil som, že by to chcelo akýsi inteligentnejší prístup ako doposiaľ. Medzi rôznou literatúrou, ktorou ma zahrnul, bolo aj jedno staršie vydanie Myšlienkových máp od Tonyho Buzana. Knižka ma zaujala, väčšinou som s jej obsahom súhlasil, ale získané vedomosti ostali určitý čas bokom. Častý koniec nášho štúdia.
Je hodina slovenského jazyka. „Dnešnou slohovou prácou bude úvaha na tému viacej byť, ako sa zdať,“ diktuje úlohu pani učiteľka. Beriem do ruky pero a po krátkom premýšľaní začínam: Dnešná doba kladie priveľký dôraz na vonkajší dojem, akým človek pôsobí na svoje okolie, napríklad na zákazníka, pričom jeho skutočný vnútorný postoj k nemu sa sotva spomenie... Hm, a ako ďalej? Čítam napísaný text dookola a zúfalo hľadám ďalšiu tvorivú niť myšlienok. Medzitým ma ešte napadne čosi o osnove, ale to sa mi zdá zbytočné. Akosi som si to nevzal za svoje. Takto nejako bojujem až do konca. Na záver čítam svoj výtvor a hodnotím. Tu som sa zbytočne rozpisoval, tu by bolo potrebné pár myšlienok pridať a podobne. Najradšej by som začal odznova.
Značka myšlienkové mapy