Máme množstvo aplikácií a technológií, ktoré nám pomáhajú zvládnuť väčšie množstvo úloh a projektov, strážia nás, aby sme na nič nezabudli a pomáhajú „využiť“ každučký okamih nášho pracovného dňa. Kto to zvládne lepšie, posunie sa v kariérnom raste, alebo ovládne väčšiu časť trhového priestoru. Nepoznám však aplikáciu, ktorá by strážila, kedy už máme dosť. (A ani veľa šéfov:-) „Dosť“ väčšinou povedia naše sily, strata zdravia, vyhorenie, alebo rozpad rodiny. Mnohí z nás možno riešime nekonečnú dilemu. Keď sa venujeme práci, trápi nás zanedbaná rodina a vzťahy, a keď si už konečne nájdeme čas aj na svojich blízkych, trápi nás, čo všetko už mohlo byť hotové, prípadne príležitosti, ktoré sme nevyužili. A pokiaľ by nás to aj netrápilo, určite na nás nezabudnú naši biznis priatelia z tohto hektického sveta. Veď načo máme mobilné telefóny? Našťastie to vôbec nemusí byť takto.
Ak teda chceme prežiť radostný život, nesmieme zabudnúť, že sa potrebujeme primerane starať o dušu, intelekt, telo a vzťahy. Táto harmónia sa dosť ťažko dosahuje súčasne so snahou o vrcholové manažérske, či športové výkony. Tam sa totiž snažíme maximalizovať produktivitu a nie kvalitu života. Možno je dobré začať otázkou, kto je to vlastne človek, a prečo vôbec existujeme. Aj keď práve táto „nepríjemná“ otázka môže byť dôvodom, prečo sa radšej zavŕtame do nekonečného labyrintu úloh. Bojíme sa ticha, ktoré by si nástojčivo vyžadovalo odpoveď a občas aj zmenu životného štýlu, ktorý mi občas pripomína stavebného pomocníka z istého vtipu. Jano, čo toľko beháš s tým prázdnym fúrikom? Ujo, viete, máme také silné normy, že ani nestíhame nakladať. Ideme sa „zodrať“, aby sme nasýtili bezbrehý a nezmyselný konzumizmus a to cenné, čo máme, nám zatiaľ uniká pomedzi prsty ani nevieme ako. Náš vlastný život a vzácne rodinné vzťahy.
Znamená to teraz, že sa nemáme snažiť o vyššiu výkonnosť, alebo prestať pracovať? Nie. Snáď len postrážiť tak cenné hranice a robiť to, čo má naozaj zmysel. Spomínané sofistikované nástroje a technológie sú výborné a nemusia prinášať len väčšiu výkonnosť, zisky či produktivitu, ale aj viac voľného času, lepšie vzťahy a harmonický život. Paradoxne, práve ľudia, ktorí sa nenáhlia dosahujú vyššiu produktivitu a mávajú lepšie nápady. Náš život totiž nie je šprintérska dráha, ale beh maratónca. Čo sa snažíme maximalizovať v našom živote? Zisky a produktivitu, alebo vlastné dobro a dobro svojich blízkych? Tieto veci síce môžu ísť ruka v ruke, ale len po istú hranicu.
Vtip je super :-) a to ostatne cista pravda. Ale kto vie kde je ta hranica ?