Vedomostné zväzky
Krásny pohľad z vysokého vrchu nie je hneď a zadarmo. Širšie poznanie vyžaduje najskôr zvládnutie menších celkov, ktoré by sme mohli nazvať vedomostnými zväzkami. Jeden vedomostný zväzok môže byť napríklad poznanie zákonitostí o trojuholníku a širšie poznanie napríklad schopnosť odhadnúť sklon svahu pomocou lyžiarskych palíc a posúdiť lavínové riziko. Pre záujemcov tu.
Ideálny vedomostný zväzok predstavuje pochopenie podstaty, alebo zvládnutie určitých procedúr (napr. goniometrické funkcie). Vynikajúcou pomôckou na budovanie takýchto vedomostných zväzkov je myšlienková mapa. Štúdiom vedomostné zväzky budujeme, zväčšujeme, opravujeme tie mylné, prepájame, hľadáme analógie a alternatívy a vďaka nim sme potom schopní aj niečo nové a užitočné vytvoriť.
Módy myslenia
V jeden večer skúškového obdobia som sa zúfalo snažil porozumieť Maxwellovým rovniciam. Akokoľvek som sa to v ten večer snažil, nepodarilo sa mi to, a šiel som spať s frustrujúcim pocitom hlupáka. Ráno po prvej polhodinke štúdia zrazu vyšlo slniečko a všetko bolo jasnejšie. Zložitejšie problémy sa na jedno posedenie vyriešiť nedajú. Večerné snaženie sa predstavovalo mód sústredenia sa, prestávka pred spaním a spánok zasa difúzny mód. Strategické využívanie týchto módov je pri učení sa kľúčové. Sústredenou prácou sadíme semienko, ktoré musí dostať priestor a čas na svoj rast. Keď sa problémom, na ktorý nám súčasné vedomie nestačí, prestaneme zaoberať, podvedomie začne loviť vo „vzdialenejších vodách“ a riešenie či porozumenie príde neskôr formou krásneho AHA momentu. Napríklad pri večernej prechádzke. Pri zložitejších veciach teda nepodliehajme frustrácii, ale skúšajme cykly sústredeného a difúzneho módu, až sa nám podarí vypestovať to čarovné AHA.
Proces učenia sa
Pre presnejšie a objektívnejšie pochopenie problematiky je potrebné širšie skúmanie. Neuspokojme sa s jedným zdrojom, ale siahnime po viacerých materiáloch či pohľadoch. Premýšľajme nad zozbieranými faktami a dajme priestor kryštalizácii. Pasívne čítanie je zúfalo málo. O študovanej problematike treba aktívne premýšľať, rozprávať sa o nej a testovať svoje porozumenie, najlepšie praktickým laborovaním.
Občas je dobre od toho všetkého akoby trochu „poodstúpiť“, dať si prestávku a skúsiť posúdiť vec z ohľadom na väčší celok. Aký význam a zmysel mi to celé dáva, s čím všetkým to môže súvisieť a kde všade by sa to dalo využiť?
Hľadajme metafory – analógie. Okrem hlbšieho porozumenia si veci aj lepšie zapamätáme. Príkladom metafory je elektrické napätie, odpor a prúd verzus výška vodnej hladiny, prierez otvoru nádrže a vodný prúd.
Učenie sa opakovaním (naspamäť + dril) má tiež svoje miesto, ale až potom, keď už je vedomostný zväzok vykryštalizovaný a treba z neho urobiť automatickú rutinu.
Disciplína
To čo znamená disciplína dobre poznajú vrcholoví športovci. Dôležitosť tréningov, oddychu, stravy, spánku a podobne. Pre mentálnu výkonnosť je spánok obzvlášť dôležitý. Počas spánku prebieha v mozgu veľké upratovanie, odplavujú sa toxíny a kryštalizujú neurónové prepojenia, nedôležité spomienky sa zoslabujú a dôležité informácie si nájdu svoje miesto. Dobre vybudovaný zvyk denného režimu je mimoriadne nápomocný. Mať svoj čas na aktívne štúdium, prácu, relax, pohybovú aktivitu vo forme fyzickej práce alebo športu a pod.
Ak stojíme pred niečím čo nás nebaví, často váhame a radšej volíme akúkoľvek inú prácu, aby sme sa tomu vyhli. Hovorí sa tomu aj prokrastinácia. S týmto bojuje každý. Začnime jednoducho prvým krokom a zameraním pozornosti na samotnú činnosť, t.j. ako idem nepríjemnú úlohu vykonávať. Premýšľanie o „produkte“ t.j. ako to bude, keď budeme mať za tým a pod. je kontraproduktívne.
Dnes nás na každom kroku čaká čosi nové. Súčasné problémy vyžadujú učenie sa a nachádzanie nových riešení „za jazdy“. Schopnosť učiť sa a poradiť si aj s neznámymi problémami je preto nevyhnutná. Je tu ale dobrá správa, že to celé nemusí byť frustrujúca námaha, ale dobrodružné a vzrušujúce objavovanie „nových krajín“. Tak teda šťastnú cestu!
