Nemám na to talent, nemá zmysel sa o to snažiť. Nehádaj sa, je to tak, takto to písali v novinách. Niečomu nerozumiem? Hodím to za hlavu a už sa tým nechcem ďalej zaoberať? Tak toto je určite blbosť, to nikdy nemôže fungovať. Stretávame sa s tým, občas v silnejších, občas v nepatrnejších odtieňoch, občas u seba, občas u druhých. Problém týchto postojov je, že sa sami diskvalifikujeme, sami si zakladáme putá. Základným predpokladom rastu je však otvorená a súčasne aj kritická myseľ. Vytváraním konštruktívnejších postojov môžeme nakoniec radikálne zmeniť celý náš život. Pár typov ako na to:
Kde bolo tam bolo, v istom meste, v jednej starej škole, bola raz v knižnici krásna kniha s lákavým obalom. Keď ju však deti otvorili, bola prázdna, a tak ju postupne prestali brať do rúk, až skončila v kúte. Našťastie tam neostala celkom sama, ale sa stretla s jednou stratenou fľaštičkou atramentu, s ktorou spoločne nariekali nad svojim nešťastným osudom. Jedného dňa vletelo cez okno do knižnice dlhé labutie pierko. Po chvíli spoločného nariekania labutie pierko zrazu dostalo nápad, že svoj osud môžu zmeniť, a tak začali vytvárať veselé príbehy pre deti. Kniha poskytla čisté strany, fľaštička atrament a pierko zručne maľovalo úhľadné písmenká a pútavé obrázky.
Poctivá oranžáda, poctivé remeslo... V poslednom čase som slovo poctivý začal akosi viac registrovať v reklamách či na nálepkách tovarov. Ide o návrat ku kvalite, o zlepšenie výrobných procesov, alebo len o využívanie pojmu? Tak či onak, asi je to signál, že si začíname uvedomovať nedostatok a potrebu tohto dnes tak vzácneho prístupu. Máme tu globálne rozšírenú hnilobu, ktorá čoraz účinnejšie infikuje a likviduje spoločnosť. Kto chce vedieť viac, nech si prečíta napríklad knižku Zlé peniaze od Juraja Karpiša, ktorá nekompromisne odhaľuje nekalé praktiky finančných inštitúcií prepletených so štátmi. Chamtivosť, túžba po moci a neprehľadne zauzlený systém, ktorým manipulujú s peňažnými prostriedkami nakoniec vedú k nezodpovednosti, neprimeraným trhovým bublinám, bezbrehému konzumizmu a okrádaniu ostatných. A pritom vás v médiách budú presviedčať o tom, aké nevyhnutné sú ich intervencie pre ekonomický rast. No nielen na tých najvyšších miestach sú takéto problémy...
Práve som zaparkoval auto pri jednom väčšom obchodnom centre. Vedľa postála staršia červená mazda a nižší tmavší pán kladie otázku: „Šéfe, ako sa ide na Nitru?“ Tuším o čo ide, ale takáto otázka automaticky vyžaduje odpoveď. Tak to aspoň máme vo zvyku. Nasleduje pár ďalších zdvorilostných a nakoniec končím, ani neviem ako, s akýmsi holiacim strojčekom v ruke ako gesto veľkorysej odmeny za ochotu a čas. Tým to ale nekončí, sú tu ešte „švajčiarske“ hodinky, kopec kadejakých rečí a na záver jasná žiadosť o "vrátenie" pozornosti formou nejakého finančného príspevku vo výške aspoň 50€. „Veď hádam ma nepokladáte za nejakého bezdomovca?“ Hoci opätovanie daru a pozornosti je z hľadiska slušnosti silný záväzok, tu už slušnosť končí a nasleduje rázne odmietnutie takejto manipulatívnej formy predaja. Jemnejšie spôsoby, ale s podobným princípom na nás čakajú napríklad aj v luxusných sklenených budovách. Dokonca počas písania tohto článku ma telefonicky vyrušila jedna pani so žiadosťou o akýsi prieskum. Je mi ľúto ľudí, ktorí sa musia živiť takouto činnosťou (silno pochybujem, že ich to baví) a preto som jej nechcel kaziť deň svojou nevrlosťou či odmietnutím. Prieskum sa mal týkať zdravého životného štýlu, ale celý sa skončil len zistením vekovej kategórie, priradením telefónneho čísla k menu a počtu ľudí v domácnosti. O zdravom štýle ani najmenšia zmienka. Čo robia s týmito údajmi? Aký je ich reálny úmysel? Napriek súcitu s operátormi sa viac nemienim zúčastňovať žiadnych telefonických prieskumov. Z princípu. A čo tá, asi najrozmernejšia bláznivá hra s dlhmi, daňami, pochybnými projektmi, korupciou a infláciou?
Niekoľko dní po odoslaní cenovej ponuky nastal rozhodujúci deň. Kamarát Peťo sadá za počítač a čaká ho neúprosná elektronická aukcia. Konkurenčné ponuky sa stali verejnými a vyhráva ten, kto je ochotný dať najnižšiu cenu. Zmysel je jednoznačný, dotlačiť víťazného dodávateľa k čo najnižšej cene. Alebo iný príbeh: Starší pán Jozef dal dohromady asi pol milióna korún. Niečo zdedil, niečo ušetril a niečo bolo z úspor pre jeho synov. Investíciou do pochybných produktov nakoniec o tieto peniaze prišiel. Obidve strany sa zrejme riadili motívom: „zarobiť čo najviac peňazí, v čo najkratšom čase, za čo najmenšej námahy.“
Značka kritika