Je nedeľný podvečer a spolu s bratom sedíme v obývačke pri teplej káve. Hovoríme o všeličom, medzi iným aj o zaujímavých technikách, ktoré pomôžu ušetriť čas, rýchlejšie sa učiť, či urobiť viac práce v rovnakom čase. Nadšene mu opisujem, čo všetko sa dá spomínanými technikami dokázať, na čo brat reaguje poznámkou, že zmyslom ľudského života nie je osobná produktivita, ale kvalita jeho prežívania. "Stvorenie človeka vyúsťuje do siedmeho dňa stvorenia, do slávenia šabatu. Človek nebol stvorený ako ťažné zviera, ale pre šabat, ktorý má byť dňom voľna pre Boha, ako aj dňom voľna pre spoločnú slávnosť a spoločnú oslavu, dňom voľného času stráveného spolu a jeden pre druhého. Vážiť si a sláviť šabat, resp. nedeľu ako deň rodiny, to by sme sa mali opäť naučiť od našich židovských priateľov." (Walter Kasper: Evanjelium rodiny) Snaha o neustále zvyšovanie ľudskej produktivity a efektivity za každú cenu nás veľmi rýchlo degraduje na úroveň živých strojov, ktoré sú postupne nahrádzané automatmi, alebo mladšími a výkonnejšími „alternatívami“. Ako teda žiť plodný a zároveň kvalitný život?
Veľa z nás pozná „biznis sociálnu sieť“ menom Outlook. Riešim nejaký problém? Rozpošlem maily všetkým možným nadriadeným a podriadeným, externým odborníkom a spokojne si očistím ruky. Ak niečo potom nevyjde, mám premyslený dôkazový materiál, že chyba nie je na mojej strane. Niečo nefunguje? Málo pracovných príležitostí, nízky plat, veľa biedy okolo mňa? Čo ten štát robí? Mali by sa postarať... Tak neradi berieme na seba zodpovednosť. A asi si ani neuvedomujeme, že spolu s ňou zahadzujeme aj svoju slobodu a schopnosť niečo zmeniť.
Peter Drucker, profesor sociálnych vied a manažmentu, dnes hovorí o znalostnej ekonomike (knowledge economy). Iní zasa spomínajú dobu inteligencie, ktorá je logickým vyústením informačnej revolúcie. Informácie máme dnes dostupné takmer všetci rovnako, a tak vyhrávajú tí, ktorí ich vedia lepšie a rýchlejšie pretaviť do znalostí a kreatívne využiť. Paradoxne dnes mnohí varujú, napríklad aj dcérkina pani učiteľka na rodičovskom združení, že nám vyrastá pomerne problematická generácia. Ťažkosti so sústredením, čítaním, disciplínou, či motiváciou. Víkendové zážitky detí sú zredukované do jedného slova: počítač. Bude to naozaj doba inteligencie?
Veď ja to už dávno viem. To nie je pravda. Nie, toto je takto. Čo on už len o tom môže vedieť... Toto sú časté a mnohokrát automatické reakcie, ktorými triedime informácie okolo nás. Zvlášť tie, ktoré sa dozvedáme prostredníctvom osobného kontaktu s inými. A práve takýto postoj je najväčším nepriateľom nášho rastu a učenia sa.
Značka kritika