Nečudo, že sa potom na každom kroku stretávame s podozrievaním a nedôverou. Zamestnanci si myslia, že ich chcú len zneužívať, zamestnávatelia ich zas podozrievajú z okrádania a neochoty. Ak nejaký podnikateľ dá svojim zamestnancom dôveru a voľné ruky, ostatní si klepú na čelo a myslia si, že je to len otázka času, kedy sa mu to vypomstí. Tých skúseností a príkladov je toľko, že je celkom prirodzené, že ľudia akosi automaticky čakajú kto ich kde dobehne, oklame či okradne. Na školeniach pre predajcov sa často učia ako podať ruku, prihovoriť sa či urobiť dobrý dojem a v tých pokročilejších aj rôzne manipulačné techniky, ako vzbudiť záujem aj o produkt, ktorý zákazník najskôr vôbec nechcel. Chvalabohu poznám aj takých, ktorí zdôrazňujú lásku, rešpekt a opravdivú službu.
Ako podať ruku, ako sa usmiať, kam si sadnúť, čo, ako a kedy ponúknuť? Toľko inštrukcií a predpisov a pritom najdôležitejší je aj tak úprimný a autentický prístup, ktorý sa ale zahrať nedá. Ten musí vychádzať z vnútorného presvedčenia a morálnych hodnôt. Pokiaľ stretnete takéhoto človeka a hoci by aj urobil nejaké to faux pas, tak mu to určite skôr prepáčite, ako keď vás niekto s milým úsmevom a dokonalou formou privedie k nevýhodnej zmluve. Mám pocit, že niekedy dávame nadmernú pozornosť obalu, zakiaľ jadro často býva v stave nechutného rozkladu. Ten, komu ide naozaj o dobro toho druhého, nepotrebuje špeciálne nacvičovať uhladené vystupovanie, alebo sofistikované presvedčovacie techniky, aby sa stal úspešným predajcom. Ak máte správny postoj, toto všetko pôjde akosi automaticky, aj keď sem-tam možno bude treba niečo trošku doladiť.
Aj keď je tých bláznivých hráčov toľko, od samého vrchu až nadol, existuje aj veľa pozitívnych príkladov. Sú firmy, kde funguje dôvera a otvorenosť a patria medzi tie úspešnejšie. Sú podnikatelia, ktorí podnikajú slušne a čestne a v prvom rade sa snažia čo najlepšie poslúžiť zákazníkom a tiež patria medzi tých úspešnejších. Ako mnohí okolo mňa, aj ja mám už plné zuby tých bláznivých hier a uvítal by som určitú zmenu. Keby sa nám však aj podarilo zbaviť sa súčasného zhnitého systému a začať nanovo, neskončili by sme nakoniec v niečom podobnom? Asi áno, pokiaľ sa nezmení náš postoj. Viem, že človek sa niečím živiť musí, ale pokiaľ sa len trochu dá a sme náhodou súčasťou nejakého bláznovstva, vykašlime sa na to a skúsme robiť niečo, čo má ozajstnú cenu. Ponúkajme produkty a služby, ktoré by sme si aj my sami vybrali a vytvárajme také podniky, kde by sme aj my sami chceli byť zamestnaní. Takto môžeme vytvoriť alternatívu, pritiahnuť ďalších a postupne postaviť bláznivých hráčov mimo hru.
