Na túto otázku asi neexistuje záporná odpoveď. Veď kto z nás by chcel byť farboslepý? Silu farieb je najlepšie vidieť u malých detí, kde vždy platí farebnejší rovná sa lepší. Potom len krútime hlavou, akú zmrzlinu či sladkosti si poväčšine vyberú. S rastúcim vekom sa to však trošku mení a to nielen pri zmrzline, ale aj v grafickom či písomnom prejave, kde veselé farebné obrázky postupne nahradí čierne alebo modré „seriózne“ písmo, kde by sa o láske k farbám dalo oprávnene pochybovať. Písomný prejav však používame okrem uchovávania informácií či písania románov aj pri učení sa, alebo riešení zložitejších problémov. Každý z nás určite pozná ten okamih, keď si už na „to“ musí zobrať pero a papier. Ako však vyzerá grafika takéhoto riešenia? Nie sú to poväčšine úryvky textu, slová, odrážky, sem-tam nejaká šípka a to všetko v jednej farbe? Takýto prístup by sme mohli prirovnať k pokusu odbehnúť maratón na jednej nohe. Možno sme lenivý zabezpečiť si farebné perá, alebo sa bojíme, že by sme vyzerali príliš detinsky? Nikto asi nebude pochybovať o význame farieb na nasledovnom obrázku:
