Veľa z nás je viac zameraných na priame dobrá: Hmotné zabezpečenie, uznanie, úspech v práci, športe a podobne. Mnohí z nás však, chvalabohu, objavili v sebe aj ďalší mechanizmus a zistili, že nezištná služba a láska k iným a to najmä takým, čo nám to nemôžu vrátiť, prináša iný typ spokojnosti a šťastia. Vedci hovoria o tvorbe hormónu oxytocín, ktorý má množstvo blahodarných účinkov a prispieva k dlhovekosti.
Mnohí sú neradi v pozícii prijímateľov. Radšej slúžia, rozdávajú a často si chcú poradiť sami, len aby neostali nikomu nič dlžní. A čo tak poslúžiť iným tým, že vďačne a s radosťou prijmeme ich dar alebo službu? Možností je na to dosť. Okrem situácií, kde naozaj potrebujeme pomoc, sú tu rôzne na prvý pohľad možno nepatrné príležitosti. Môžeme napríklad s úsmevom prijať od starej babičky drobnú sladkosť, aj keď je už po záruke, zapájať do práce deti, aj keď z technického hľadiska sú skôr prekážkou, alebo si so záujmom vypočuť dobre myslenú radu jednoduchšieho človeka, aj keď si myslíme, že o probléme vieme viac a že to tak fungovať nebude.
Lepšie pochopenie princípu vzájomnosti môže zmeniť napríklad náš pohľad na postihnutých či chorých a pochopiť, že aj oni nás majú čím obdarovať a že obdarovať blížnych nemusíme len niečím, čo sa dá vyjadriť peňažnou hodnotou, ale aj svojim postojom a vďačným prijatím ich služby.
