Ako modelovú situáciu si zvolíme číslo Pi. Pre zaujímavosť , čínsky študent Chao Lu si zapamätal 100 000 desatinných miest tohto čísla, pričom sa mu podarilo bezchybne odrecitovať 67 890, čím získal zápis do Guinnessovej knihy rekordov. (20.11.2005, Northwest A&F University, Shaanxi province, Čína) Matematik Johann Lambert v roku 1768 dokázal, že číslo ? nemožno vyjadriť zlomkom a Ferdinant von Lindemann zasa v roku 1882 dokázal, že toto číslo je transcendentné, t.j. nie je riešením žiadnej algebrickej rovnice. Nikdy teda nebudeme poznať jeho presnú hodnotu. V roku 1853 bolo známych len 527 správnych cifier, v roku 1949 to bolo už 2037 a v roku 2002 to bolo 1241100000000. (Je tu teda šanca prekonať čínsky rekord :-) Reálne použitie takéhoto množstva čísel je diskutabilné a dobré snáď len na testovanie výkonnosti počítačov, a teraz napríklad aj našej pamäte.
Ako sme videli, darmo by sme hľadali nejakú matematickú zákonitosť, alebo logiku medzi jednotlivými ciframi. Preto poďme na to z inej strany. Na čo je naša pamäť najlepšie vybavená? Aby sme mohli fungovať na tomto svete, potrebujeme si pamätať a rozpoznávať okolité prostredie, či predmety. Ak chceme, aby si deti, alebo poslucháči niečo dobre zapamätali, použijeme príbeh. Premeňme teda „nezmyselné“ čísla na predmety, ktoré budú súčasťou vtipných príbehov odohrávajúcich sa na známych miestach. Jednotlivé miesta musíme byť schopní vymenovať v poradí, ktoré časom nepopletieme. Napríklad jednotlivé dediny počas cesty do práce. Ako vytvoriť z čísel predmety? Prvá možnosť je na základe podobnosti. Jednotka sa napríklad zmení na ceruzku, päťka na hák, osmička na snehuliaka a pod. Vytvárať predmet pre každú cifru zvlášť však nie je veľmi efektívne. Lepšie je, ak jedno slovo nahradí aspoň 2 cifry. Takto síce budeme musieť vytvoriť až 100 predmetov (pre všetky možné kombinácie 00-99), ale budeme mať len polovičný zoznam predmetov do pamäťového príbehu. V prípade nepárneho počtu cifier nám na záver poslúži aj spomínaný jednociferný systém.
Nasledovný postup je takzvaný major systém. Číslice 0-9 nahradíme spoluhláskami:
| Náhrada | Pomôcka na zapamätanie |
| 0 - z | z anglického „zero“ |
| 1 - d,t | d aj t majú jednu zvislú čiarku |
| 2 - n | n má dve zvislé čiarky |
| 3 - m | m má tri zvislé čiarky |
| 4 - r | r si pri troche kreativity môžeme predstaviť ako barovú stoličku |
| 5 - L | L je rímska číslica 50 |
| 6 - j | písané j má dole podobnú slučku ako číslica 6 |
| 7 - K | dve opačne položené sedmičky, spojené v rohu |
| 8 - f | písané f má dve slučky, podobne ako osmička |
| 9 - b | otočením písanej číslice 9 dostaneme písmeno b |
Číselné kombinácie sa nám zmenia na kombináciu spoluhlások, ktoré doplnením samohlások zmeníme na nejaké zmysluplné slová. 15 bude dL a to môže byť napríklad delo. Takto môžeme vytvoriť slovo aj pre viac cifier. Vytvoriť tabuľku 000-999 by však bolo náročné. S bratom sa nám podarilo urobiť tabuľku od 00-99 a to ešte s takým pravidlom, že len prvé dve spoluhlásky predstavujú číslo. Zvyšok je bezpredmetný a ľubovoľný. Takáto transformácia je možná aj „za jazdy“, t.j. len pre tie čísla, ktoré si momentálne chceme zapamätať. Ak ale chceme byť rýchly a pamätať si aj z počutia, je dobré mať pripravenú transformačnú tabuľku pre všetky kombinácie v hlave. Chce to istú investíciu, zato s celkom vtipným a použiteľným výsledkom.
Spomínané magické číslo 3,1415926535 8979323846 môžeme v zmysle major tabuľky premeniť na nasledovný zoznam predmetov: drevo, delo, baňa, jeleň, moľa, fabia, kabát, minca, mafia, raj. Pri väčších množstvách predmetov je dobré vytvoriť určité kategórie. Náš mozog totiž oveľa efektívnejšie pracuje s rozumne obmedzeným počtom zväzkov informácií. Skriňa, poličky, alebo priečinky v počítači sú toho dôkazom. Vytvorený zoznam teda rozdelíme na dve skupiny po päť predmetov. Prvý príbeh sa bude odohrávať v Žiline na hlavnej križovatke a druhý v Bratislave na diaľnici D1. Pri konštrukcii príbehu je kľúčovým prvkom predstavivosť. O čo viac humoru, farieb a vône v nej bude, tým lepšie si ju zapamätáme.
Cestujem autom. Pri vstupe do problematickej križovatky v Žiline mi cestu zablokovala veľká hromada dreva. Našťastie hneď vedľa cesty zbadám starodávne bronzové delo. Namierim ho na drevo a po krátkej, ale silnej rane je cesta opäť voľná. Ale beda, otras spôsobil, že vedľa cesty sa prepadla starodávna baňa. (To ste nevedeli, že pod Žilinou bola kedysi baňa? Ani ja, pokiaľ som ju nepotreboval do svojho príbehu :-) Z tejto fiktívnej bane mi zrazu rovno pod kolesá vyskočil obrovský rozprávkovo zlatý jeleň. Už-už by som ho bol zrazil, ale v tom sa premenil na hodvábnu moľu a mávnutím krídel sa stratil v diaľke. Konečne som sa dostal do Bratislavy a tu, ako ináč, ďalšia komplikácia. D1 v Bratislave býva plná netrpezlivosti a stresov, a preto ma vôbec neprekvapuje rozbitá modrá fabia na krajnici. Zastanem a bežím pomôcť. Sklo je rozbité a pretože začína pršať, prikrývam ho svojim veľkým čiernym kabátom, aby som posádku uchránil pred dažďom. Ako ho tak rozprestieram na poškodené sklo, z vrecka vypadáva vzácna zlatá minca. To samozrejme neunikne mafii, ktorá si hádam myslela, že tou mincou podplatí svätého Petra pri bráne do raja.
Vezmite si kúsok papiera a napíšte prvých dvadsať cifier. Z predchádzajúceho príbehu ( ale z pamäti:) zrekonštruujte zoznam slov a z prvých dvoch spoluhlások zasa príslušné čísla. Gratulujem. Jeden z prvákov na gymnáziu v Ružomberku si po vysvetlení tohto systému zapamätal okolo 80 cifier v časovom limite 15 minút. Chcete vedieť ako vyzerá kompletná tabuľka a ďalšie zaujímavé techniky? Aké vlastnosti má a ako funguje naša pamäť? Ako si viac zapamätať? Srdečne vás pozývame na náš workshop o pamäti. Viac informácií tu...
