Istého času som pomáhal pri príprave mladých na sviatosť birmovania. Na jednom stretnutí sme rozprávali o šťastí, ktoré sa nedá dosiahnuť priamo, ale je vedľajším produktom nášho konania. Jednoducho povedané, opravdivo šťastný môže byť len ten, kto preukazuje lásku a koná dobro iným. Možno poznáte koncept paralelného myslenia, ktoré zadefinoval Edward de Bono. Vo viacerých svojich dielach spomína, že je dobré ak vieme premýšľať o veciach v istých rámcoch a disciplinovane. Príkladom je aj koncept myslenia v diele Six thinking hats. Kto o tom ešte nepočul, tak dať si napríklad žltý klobúk znamená, že na danej situácii hľadáme len pozitíva (aj keď vyzerá negatívne), zelený znamená hľadať možnosti a alternatívy, ktorými môžeme situáciu riešiť atď. Jednou alternatívou nášho premýšľania môže byť aj to, ako nás vnímajú iný. Aké zisky či obraty som pomohol dosiahnuť svojim zákazníkom? Ako ma tento rok vnímala manželka, deti, či kolegovia? Čo prinášam ľuďom okolo seba? Je dobre ak viem o veciach popremýšľať aj takým spôsobom, ktorý pre mňa nie je bežný, či prirodzený.
Väčšina novoročných predsavzatí a prianí sa týka zdravia, biznisu, či osobných úspechov. Ešte som sa nestretol s predsavzatím “pomôžem susedovi, aby sa stal bohatším" :-). Čo keby sme si dali, pri premýšľaní o svojich novoročných predsavzatiach, na chvíľku aj “Mikulášsky klobúčik” a plánovali očami iných? Akú zmenu, či činnosť by privítali moji blízky? Ako by som sa mohol stať darom pre ostatných? Čo urobím, aby boli ľudia okolo mňa úspešnejší? Takto budeme môcť aj na vlastnej koži zažiť paradox šťastia. Prajem všetkým požehnaný nový rok.
