V nedeľu sme slávili Matúšovu primičnú svätú omšu, mnohí nastúpili na novú cestu rodinného života, narodí sa nový človiečik, príde nečakaná choroba, strata blízkeho človeka. Situácie, ktoré prinesú čosi nové a vytrhnú nás zo zažitých koľají. Niekedy to môže byť aj rastúca nespokojnosť s doterajším spôsobom života, nenaplnené povolanie, nová výzva... Prvý krôčik a človek sa vydáva na cestu. Je náročná, ale jediná, ktorá vedie ku šťastiu. Pre každého iná, neopakovateľná. Že sa oplatí ňou kráčať jasne hovoria príklady tých, ktorí ňou už prešli a zanechali nám svoj jedinečný odkaz. Či to bola nekonečná láska a starostlivosť Matky Terezy, alebo neznámy manželský pár, ktorý vychoval dobré a slušné deti.
Prídu chvíle, keď slnečné a pokojné dni vystrieda búrka a blato, situácie ktoré vyzerajú bez riešenia. A práve vďaka nim môže prísť premena. Aby sa z uhlíka vytvoril diamant, treba vysokú teplotu a tlak. Krízy a ťažkosti časom stretnú každého z nás a je len na nás či ich dokážeme využiť na transformáciu k lepšiemu. Vďaka krízam môžeme stále hlbšie objavovať a testovať zmysel nášho života. Hodnotné myšlienky Viktora Frankla vznikli vďaka jeho utrpeniu v koncentračnom tábore, na hranici života a smrti. Stephen Covey odporúča začínať s myšlienkou na koniec, napríklad s myšlienkou na vlastný pohreb. Vyzerá to dosť drsne, ale práve perspektíva smrti pomáha nakoniec objaviť tie správne hodnoty pre ktoré má zmysel žiť.
Často sa hovorí o pozitívnom myslení. Asi najvyššou formou pozitívneho myslenia je zvládnuť krízové situácie. Vidieť v nich príležitosť transformácie smerom k lepšiemu, príležitosť pochopiť a podrásť. Cesta každého z nás je cestou hrdinu. Každý sme k niečomu povolaní, a práve vďaka krízam môžeme túto cestu objavovať a postupne na nej rásť. Nekopírujme a ani netlačme podľa svojich predstáv iných. Každého cesta je jedinečná a môže ju nájsť jedine on sám, my mu môžeme len z boku pomáhať a vytvárať priaznivé podmienky. Táto cesta nie je ľahká, ale býva to tak, že radosť je úmerná vynaloženej námahe. Odmietnuť túto cestu znamená premrhať život, nechať po sebe akúsi prázdnu nenaplnenú dieru, ktorú už nikto nebude môcť zalepiť. Nenahraditeľných ľudí sú plné cintoríny – to nie je vtip.
