Okrem samotnej práce je dobré všímať si a vylepšovať aj spôsob ako ju robíme. Okrem toho čo sa učíme, je tiež užitočné vylepšovať aj to ako sa to učíme. Je dobré premýšľať nad problémami, občas však aj nad spôsobom akým nad nimi premýšľame. Okrem toho, že sa pýtame ako čo najlepšie a najefektívnejšie urobiť rozličné úlohy, ktoré nás stretajú, sa treba občas opýtať aj to prečo vôbec tieto úlohy vznikajú a prečo by sme ich mali robiť. A na záver tá najťažšia a najdôležitejšia otázka, aký to má všetko konečný zmysel.
Okrem práce v systéme treba pracovať aj na systéme. Nedávno sme mali mnohí na Slovensku nádej na miernu zmenu k lepšiemu, ktorej sa však asi nedočkáme. Ak je raz niečo zle naprogramované, zmenou premenných lepší výsledok nedostaneme. Pohnúť sa dopredu znamená zmeniť úroveň myslenia a začať pracovať na systéme. Keďže k existujúcemu súčasná mafia, trošku aj vďaka ignorantskej spoločnosti, nikoho nezainteresovaného nepustí, jediná cesta je asi začať s niečím paralelným ešte skôr, kým nám hlúpymi zákonmi, bezbrehým kradnutím a zneužitím technológií úplne nepoviažu ruky. Systém založený na Ponziho schéme naveky trvať nebude a raz na dno narazí, a preto je alternatíva nevyhnutná. Myknúť plecom a tváriť sa, že sa nás to netýka znamená zahodiť svoju budúcnosť a budúcnosť našich detí. Kto sa zrieka zodpovednosti a možnosti čosi zmeniť, zahadzuje tým aj najvzácnejší dar, ktorý dostal - slobodu.
Sme zvyknutí pracovať v klasických firmách s pracovnou dobou, výplatou, možno určitou sociálnou starostlivosťou a podobne. Mnohí si ani nevedia a možno ani nechcú predstaviť, že by to mohlo byť aj ináč. Prudký nárast produktivity, technologické a spoločenské zmeny asi prinesú zmenu aj pre tento systém. Tí, ktorí nevedia nájsť uplatnenie, alebo mnohí čo chcú pracovať nielen aby prežili, ale aj pre akýsi hlbší zmysel, to už riešia. Prečo nepracovať skôr na rôznych zaujímavých projektoch, ako na nejakej nudnej pozícii? Čo tak pracovať odkiaľ chcem a ako chcem, alebo vytvárať nejaké spoločné produkčné systémy či projekty, kde by sa výhody automatizácie a sila produktivity distribuovali rovnomernejšie medzi jednotlivých tvorcov, ako len do vrcholu vlastníckej pyramídy, kde mnoho robotníkov najskôr spoločne s majiteľmi buduje výkonnejší systém a časom skončí za dverami ako nejaká zastaralá technológia? Naozaj musí byť všetko len s.r.o., a.s. a pod.? Možno práve nadmerná schopnosť produkcie takmer v každej oblasti nakoniec prinesie renesanciu osobnej jedinečnosti človeka. Každý z nás má jedinečné poslanie, ktoré sa uplatňuje vo vzťahoch a ktorého realizáciou je možné dosiahnuť zmysluplný a šťastný život. Neverím tomu, že v tomto zmysle nás niekedy nahradí technológia. Skôr chcem veriť, že nás oslobodí k jeho lepšiemu napĺňaniu.
Nebojme sa premýšľať provokatívne. Nájdime si čas pozrieť sa na veci s odstupom či z nadhľadu a to i celoživotného a viacgeneračného. Pracujme nielen v systéme, ale aj na systéme a to najmä tom osobnom. Následky zmien vo vyšších leveloch bývajú dramatické.
