Život mníchov je charakteristický pevným nemenným programom, ktorý tvorí kostru či rámec dňa. Všetko má svoj konzervatívny poriadok. Modlitba, práca, odpočinok... „Práve tento konzervativizmus je to, čo vnáša do nášho života potrebnú dynamiku,“ vysvetľuje otec Michal. Jediná bytosť, ktorá je neustále aktívna bez odpočinku, je Boh (actus purus). Je smiešne a nezmyselné ako často sa o to pokúšame my. Končí to obyčajne vyhorením, poblúdením, stratou zmyslu našej činnosti a možno aj nejakou chorobou, ktorá nám pripomenie naše limity. Konzervativizmus v tvorbe a dodržiavaní správnych zvykov vytvára potrebnú ochranu a zdroj energie pre našu činnosť. Napríklad pravidelný čas modlitby a ticha je nielen priestorom pre obnovu síl, ale aj príležitosťou prehodnotiť a poopraviť našu činnosť tak, aby viedla správnym smerom.
Filozofovanie o potrebe poslušnosti obyčajne radšej počúvajú ľudia vo vedúcich funkciách ako ich podriadení. Definícia poslušnosti je predsa podriadiť sa rozkazom či vôli iného, alebo nie? Ako teda môže viesť k slobode? V Benediktovej regule som našiel rozšírené vysvetlenie tohto pojmu, kde sa hovorí aj o schopnosti počúvať. Manželia napríklad počúvajú (poslúchajú sa) jeden druhého s cieľom pomáhať si navzájom. Okrem iného sloboda neznamená, že si môžem za každú cenu robiť čo chcem. Dosiahol drogovo závislý slobodu tým, že sa slobodne rozhodol pre takúto formu „zábavy“? Poslušnosť princípom je v prvom rade to, čo prináša slobodu. A asi tiež nikto nebude nič namietať proti rozkazom kapitána lode, ktorými nás bude chrániť pred prichádzajúcou búrkou. Táto kľúčová čnosť je však, žiaľ, často úplne zle prezentovaná a predstavuje skôr formu násilnej manipulácie zo strany ľudí s výhodnejšou pozíciou.
Vedci či ľudia náročne duševne pracujúci dobre poznajú kľúčovú potrebu ticha, s ktorým sa komplexne dopĺňa ich aktivita. Čo dokáže aktívne premýšľanie počas času práce a ticho v čase modlitby som si mohol na vlastnej koži vyskúšať počas spomínaného pobytu. Hektické tempo, snaha čo najviac stihnúť, potreby rodiny a podobne a čas na ticho potichu konverguje k nule. Vďaka konzervatívnemu dennému režimu ho zrazu bolo dostatok. Myšlienky sa rojili ako včely v úli, stačilo len počúvať. Na mnoho otázok prišlo mnoho zaujímavých odpovedí, mnohé veci zrazu dávali celkom iný zmysel. Škoda, že sa o tento vzácny dar pripravujeme sledovaním nezmyslov, či rôznych pochybných programov v médiách, alebo ospravedlňovaním si neustáleho online workoholického života potrebou produktivity, do ktorej často priamo či nepriamo nútime aj svojich spolupracovníkov.
Nuž, veci sú často iné ako sa na prvý pohľad zdajú. Ďakujem za lekciu u benediktínov a verím, že sa mi podarí čo najviac z tejto novej skúsenosti preniesť do reálneho života. Menej je viac, pomaly je rýchlejšie a disciplína znamená cestu ku slobode.
