Kde bolo tam bolo, v istom meste, v jednej starej škole, bola raz v knižnici krásna kniha s lákavým obalom. Keď ju však deti otvorili, bola prázdna, a tak ju postupne prestali brať do rúk, až skončila v kúte. Našťastie tam neostala celkom sama, ale sa stretla s jednou stratenou fľaštičkou atramentu, s ktorou spoločne nariekali nad svojim nešťastným osudom. Jedného dňa vletelo cez okno do knižnice dlhé labutie pierko. Po chvíli spoločného nariekania labutie pierko zrazu dostalo nápad, že svoj osud môžu zmeniť, a tak začali vytvárať veselé príbehy pre deti. Kniha poskytla čisté strany, fľaštička atrament a pierko zručne maľovalo úhľadné písmenká a pútavé obrázky.
Poctivá oranžáda, poctivé remeslo... V poslednom čase som slovo poctivý začal akosi viac registrovať v reklamách či na nálepkách tovarov. Ide o návrat ku kvalite, o zlepšenie výrobných procesov, alebo len o využívanie pojmu? Tak či onak, asi je to signál, že si začíname uvedomovať nedostatok a potrebu tohto dnes tak vzácneho prístupu. Máme tu globálne rozšírenú hnilobu, ktorá čoraz účinnejšie infikuje a likviduje spoločnosť. Kto chce vedieť viac, nech si prečíta napríklad knižku Zlé peniaze od Juraja Karpiša, ktorá nekompromisne odhaľuje nekalé praktiky finančných inštitúcií prepletených so štátmi. Chamtivosť, túžba po moci a neprehľadne zauzlený systém, ktorým manipulujú s peňažnými prostriedkami nakoniec vedú k nezodpovednosti, neprimeraným trhovým bublinám, bezbrehému konzumizmu a okrádaniu ostatných. A pritom vás v médiách budú presviedčať o tom, aké nevyhnutné sú ich intervencie pre ekonomický rast. No nielen na tých najvyšších miestach sú takéto problémy...
Decká, prosím vás, skúste sa trošku posnažiť a kráčať rýchlejšie. Musíte sa viac a lepšie učiť, aby ste v živote čosi dosiahli. Musíš tú súťaž vyhrať. Berieme len prvoligových hráčov, ostatní máte smolu. Dokázal som to s dostatočným náskokom. Už starnem a toľko nevládzem, zaostávam a obávam sa, že ma mladší predbehnú. Len aby som neochorel, potom už nebudem mať žiadnu cenu. Čo je spoločným menovateľom takéhoto myslenia? Takto zmýšľajúci človek vníma veci okolo seba cez optiku menom výkonnosť.
Jedna staršia pani sa zamestnala v istom rekreačnom zariadení. Na starosti mala poriadok v kuchyni, izbách a každý deň ju čakali rôzne drobné úlohy od zamestnávateľa. “Hanka, poďte vyprášiť koberce!“ „Ale ja ešte umývam riad.“ „Ale toto má teraz prioritu a nakoniec som vaša šéfka, takže keď vám niečo poviem treba poslúchnuť.“ Podobný prístup som zažil aj na vlastnej koži, na začiatku svojej pracovnej kariéry. Koniec koncov ľudské zdroje sú tu od toho, aby plnili úlohy pre svojich zamestnávateľov. Výsledok? Nespokojnosť na oboch stranách, hry kto z koho a práca vykonaná na úrovni minima potrebného na prežitie. V tých úspešnejších spoločnostiach to však našťastie vyzerá trošku ináč.
Raz večer sme spolu s bratom dostali akúsi filozofickú náladu a začali rozprávať o rôznych životných otázkach. Peter si zaspomínal, ako sa mu jeden podnikateľ sťažoval, ako bolestne vníma nedostatok času počas ktorého by sa mohol venovať rodine. A keď si aj nejaký čas naveľa nájde, potom ho zas zožiera pocit, čo všetko mohol urobiť, a ako mu stojí práca. Často zanedbávame vzťahy a zdravie kvôli práci a kariére a keď aj nie, tak to väčšinou vnímame ako akýsi konflikt záujmov kde rodina, práca či oddych súperia o svoje miesto v našich životoch. Je však vnímanie konkurenčného boja týchto jednotlivých oblastí správne?
Značka hodnoty a cieľe