Martin Nákačka
Absolvent Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity, odbor telekomunikácie. V minulosti získal skúsenosti v oblasti elektrotechnickej výroby, obchodného manažmentu, technickej podpory a odborných školení v oblasti automatizácie (elektrické pohony a riadiace systémy) Medzi jeho osobné záujmy patrí objavovanie a rozvíjanie progresívnych techník pre osobný rozvoj, rozvoj učenia sa a myslenia a zdieľanie vedomostí a skúseností s ostatnými. V roku 2012 založil spoločnosť Excellens, s.r.o. a absolvoval v Anglicku štúdijný program ThinkBuzan licensed Instructor, zameraný na tvorbu a využitie myšlienkových máp a rozvoj kreatívneho myslenia. Od roku 2012 sa venuje aj lektorskej činnosti v oblasti efektívneho učenia sa a kreatívneho a inovatívneho myslenia. Vďaka súčasnému pôsobeniu aj v odbornej oblasti, má možnosť prakticky skúšať a rozvíjať ponúkané techniky.
Realizoval technicko-odborné školenia napr. pre VW, PSA, Kiu, US Steel, Saargummi, Continental , IDC Holding, soft-skills školenia napr. pre ECO Enegry Service, Zenkia, Refit International, BOZiPo, Zdravotka-PZS, Accrual, pre študentov (napr. cez neziskovú organizáciu VIAC) a tiež rôzne individuálne kurzy.
Jeden cudzinec sa pri vstupnej bráne pýta starého človeka: „Chcem sa prisťahovať do vášho mesta, aký ľudia tu žijú?“ „A aký žili tam odkiaľ prichádzaš?“ „Dobrí.“ „Tak len smelo ďalej, aj tu takých nájdeš.“ Po istom čase prišiel ďalší cudzinec s tou istou otázkou a dostal rovnakú protiotázku: „A aký ľudia žili tam odkiaľ prichádzaš?“ „Joj, veru zlí, nepríjemní..“ „Tak to tu radšej nechoď, aj tu sú takí,“ odporučil mu starec. Dôležitosť a vážnosť našich myšlienok nám pripomína aj sväté písmo napríklad v týchto veršoch: Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. (1Jn3,15 ) Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.(Mt5,28)
Jedna obetavá a starostlivá zdravotná sestrička raz ťažko ochorela a sama sa dostala medzi pacientov v nemocnici. Jej práca ju bavila, mala rada ľudí a starostlivosť o nich jej prinášala veľa radosti a pokoja. Presun na druhú stranu, kde už nemohla slúžiť, ale sama potrebovala intenzívnu starostlivosť, jej padol veľmi ťažko. Prišli depresie a svojou náladou začala ošetrujúcim značne komplikovať ich prácu. Žiadne rozhovory a rady nezaberali, až ju raz navštívil istý priateľ, ktorý jej namiesto ľutovania a márneho povzbudzovania naznačil, že odmietavým správaním vlastne dáva najavo akoby práca, ktorej sa celý život venovala, nemala cenu a že pacientom môže pomôcť nielen jej činnosť, ale aj postoj, ktorým ukáže, že aj utrpenie má svoj zmysel.
Na konci školenia mi raz jeden účastník sklamane povedal: „Nemyslel som si, že za tým bude toľko námahy. Očakával som, že nám len poviete nejaký účinný postup a automaticky mi to učenie pôjde lepšie.“ Rýchle a ľahké riešenia máme radi a postupne si na ne aj zvykáme. Potrebujeme nejakú informáciu, recept či radu? Vytiahneme z vrecka mobil, naťukáme otázku do Googlu a je to. Bolí nás hrdlo či hlava? Premýšľame, ktorá tabletka najrýchlejšie zaberie a utekáme do lekárne. Chceme chlieb, mlieko či ovocie? V obchodoch to všetko máme ihneď na dosah. Predstava ako funguje svet sa zmenila.
Americký študent Joseph Cambell ešte v roku 1949 prišiel s postrehom The Hero with a Thousand Faces (hrdina s tisícimi tvárami), inak známym aj ako cesta hrdinu, v ktorom popisuje všeobecný model rozprávok, povestí či mnohých iných literárnych diel. Hrdina žije všedný život, až raz príde okamih zmeny, volanie dobrodružstva, dospelosť, nespokojnosť či nečakaná výzva. Po určitom váhaní a obavách sa vydáva na náročnú cestu, na ktorej ho sprevádzajú rôzni radcovia či mentori. Postupne prichádza okamih, akási hranica, kde sa stráca pevná pôda pod nohami, svet je neznámy a prichádzajú skúšky a problémy vedúce až na hranicu smrti, na ktorej napokon nachádza riešenie a nový život. Prejdená cesta mení hrdinu, ktorý si naspäť prináša poklad skúseností a schopností meniť svet k lepšiemu.
Kde bolo tam bolo, v istom meste, v jednej starej škole, bola raz v knižnici krásna kniha s lákavým obalom. Keď ju však deti otvorili, bola prázdna, a tak ju postupne prestali brať do rúk, až skončila v kúte. Našťastie tam neostala celkom sama, ale sa stretla s jednou stratenou fľaštičkou atramentu, s ktorou spoločne nariekali nad svojim nešťastným osudom. Jedného dňa vletelo cez okno do knižnice dlhé labutie pierko. Po chvíli spoločného nariekania labutie pierko zrazu dostalo nápad, že svoj osud môžu zmeniť, a tak začali vytvárať veselé príbehy pre deti. Kniha poskytla čisté strany, fľaštička atrament a pierko zručne maľovalo úhľadné písmenká a pútavé obrázky.