Každý z nás vie oceniť jednoduché a účinné nástroje. Pozriem a vidím, na to ako to funguje prídem jednoduchou logickou úvahou, hovorovo povedané, stačí mi sedliacky rozum. Už dávnejšie poznám metódu plánovania, či akéhosi časového a produktívneho manažmentu od Davida Allena – Getting Things Done (ďalej GTD). Kamarát Štefan z Košíc mi nedávno o nej nadšene rozprával v spojitosti s aplikáciami DropTask či Evernote. Existuje viacero softverových nástrojov, samotná technika je však technologicky neutrálna a môže fungovať aj so starou klasikou, perom a ceruzkou. Možno tiež povedať, že je to akýsi systém myslenia či sebaorganizácie. Mnohí ju určite poznáte a tým, čo o nej ešte nepočuli, by som ju rád v krátkosti predstavil.
Hans, majiteľ strojárskej firmy, mi raz s určitou dávkou humoru rozprával, že by ho zaujímalo, ako prenášať znalosti: „Predstav si, že z nejakého dôvodu prídeš o kľúčového zamestnanca, alebo potrebuješ vychovať ešte jedného takého. Ako len uchovať a preniesť jeho know-how?“ Tento školský rok som chvíľu pomáhal s technickou pomaturitnou výukou. Snažili sme sa o „prenos znalostí“ z oblasti elektrických pohonov a asi najväčším problémom tohto prenosu bola pasivita študentov. Napriek neustálym výzvam a dostatku priestoru nepadla jediná otázka. Chápem obavy z verejného zapájania sa do diskusie, sám mám s tým problém, preto chcem veriť, že otázky boli aspoň vo vnútri. Je teda transfer znalostí, o ktorom sníva Hans, možný?
„Vitajte, dnes sme sa tu zišli preto, aby ste prešli rôznymi testami a úlohami. Na záver si naša spoločnosť vyberie tých najlepších z vás.“ Takto ma ako čerstvého absolventa privítali na druhom kole výberového konania v jednej nadnárodnej spoločnosti. Víťazov čakalo okrem nástupu a príležitosti bojovať o ďalšie priečky rebríčka spoločnosti aj pokušenie uveriť, že sú naozaj tí najlepší a neúspešných zasa pokušenie k pocitu menejcennosti, či nevýraznosti. Ako dieťa som si často spájal pocit menejcennosti, poníženosti a poddanosti s pojmom pokora. Pritom však ide o tie isté mechanizmy pýchy, akurát na druhej strane rovnice. Čo znamená pokora a v čom spočíva jej čaro?
V žalúdku mám šteklivý pocit, potím sa, trasiem nohou a nervózne sa hrám s ceruzkou. O dva dni mám dokončiť program, ktorý má riadiť zaujímavý jednoúčelový stroj a akurát som narazil na jeden problém, s ktorým nie a nie pohnúť. Zvečerieva sa a riešenie je v nedohľadne. Dnes teda končím, došli sily. Na druhý deň, hádam už po pol hodine, konečne vychádza slnko a vnáša do môjho problému jasné ranné svetlo. S termínom odovzdania však budem meškať. Stavím sa, že ste určite zažili niečo podobné. Niektoré veci skrátka neurýchlime ani sebaobetovaním.
Zasa nedávaš pozor? Musíš sa viacej sústrediť! Každý z nás už toľkokrát počul podobné slová. Sedieť a učiť sa, keď sa cez okno nesie zápal hrajúcich sa detí, vzduch je plný vône a srdce sa teší z čerstvej lásky...? Ako skrotiť pozornosť, aby neposkakovala ako divoký kôň, ale plynula ako rieka k svojmu cieľu? Nie je to síce ľahká úloha, ale niečo spraviť môžeme.
Značka osobný rozvoj