Kdesi som počul a aj čítal, že je dobré, keď si človek večer pred spaním prebehne prežitý deň ako krátky film, samozrejme optikou vďačnosti za to, čo sa podarilo, ale aj za poučenie, ktoré sme dostali cez tie nepríjemnejšie situácie. No nielen počul, ale sa to dokonca snažím aj robiť a to nie len na dennej báze. Myslím, že je užitočné zhodnotiť aj týždeň, mesiac, rok, či určitý úsek života. Pri pohľade späť treba zapojiť čo najviac logiky a úprimne hľadať všetky možné súvislosti. Každá činnosť zanecháva svoju stopu. Napríklad, ak reagujeme na každé pípnutie mobilu, Outlooku či Facebooku, postupne strácame schopnosť sústrediť sa a aj v dlhšom nerušenom úseku si sami podvedome hľadáme akési rozptýlenie a „odbehnutie“ od riešeného problému. Iné zvyky nás, naopak, dokážu postupne a potichu niesť dopredu a pri pohľade späť sa možno celkom začudujeme aký kus cesty sa nám podarilo prejsť. V tomto krátkom blogu sa chcem s vami podeliť o pozitívny prínos pravidelnej tvorby myšlienkových máp tak, ako to vidím u seba asi po päťročnom odstupe.
