Blog

    Martin Nákačka
Príspevok od Z 19. máj 2016 V Blog 0 Comment

Spolupráca

Kde bolo tam bolo, v istom meste, v jednej starej škole, bola raz v knižnici krásna kniha s lákavým obalom. Keď ju však deti otvorili, bola prázdna,  a tak ju postupne prestali brať do rúk, až skončila v kúte.  Našťastie tam neostala celkom sama, ale sa stretla s jednou stratenou fľaštičkou atramentu, s ktorou spoločne nariekali nad svojim nešťastným osudom.  Jedného dňa  vletelo cez okno do knižnice dlhé labutie pierko. Po chvíli spoločného nariekania labutie pierko zrazu dostalo nápad, že svoj osud môžu zmeniť, a tak začali vytvárať veselé príbehy pre deti.  Kniha poskytla čisté strany, fľaštička atrament a pierko zručne maľovalo úhľadné písmenká a pútavé obrázky.

Vyššiu životnú úroveň a komfort, ktoré dnes zažívame máme len vďaka mohutnej vzájomnej a viacgeneračnej spolupráci. Ako jednotlivci by sme toho asi veľa nedokázali. Úroveň a schopnosť spolupráce je kľúčová. Ako to však vyzerá? Nuž, rôzne. Inak je to v rodine, inak v škole,  rôznych firmách či na otvorenom trhovom ihrisku a na mnohých miestach by sa asi, žiaľ, viac ako o spolupráci dalo hovoriť o súťaži a intrigách. Stále ma pokúša myšlienka, ako by to mohlo vyzerať, keby sme menej súťažili a viac spolupracovali, a ak súťažiť, tak nie o vyššie priečky kariérneho či biznis rebríčka, ale o to kto lepšie a účinnejšie pomôže druhým okolo seba.

Čo nás však motivuje? Čo ľudská bytosť chce? Peniaze, status, moc, uznanie či prevahu nad ostatnými? Asi, aspoň poniektorí. Inak si neviem vysvetliť, ako niekto dokáže napríklad produkovať jedovaté potraviny, budovať tvrdý farmaceutický biznis na utrpení druhých, alebo vytvárať nevýhodné kooperačné platformy, kde profitujú len „mocní“ s výhodnejším postavením na úkor „slabšej“ väčšiny.  Opravdivá a trvalá radosť však prúdi zo služby druhým.  Vedeli by o tom porozprávať tí, čo sa s láskou starajú o svoje deti, blízkych, alebo chorých.

Sme rôzni a každý vie čosi iné. Je nezmyselné hádať sa kto má v rodine väčšie zásluhy či „skóre“, či je to otec, ktorý chodí do práce a zarába alebo mama, ktorá sa zatiaľ stará o domácnosť a malé dieťa. Takisto napríklad v práci.  Kto sa viac podieľa na obchode?  Ten čo je v teréne, navštevuje zákazníkov a stará sa viac o technickú podporu, alebo ten čo rieši viac administratívu a vybavuje ponuky či objednávky?  Nezmyselná otázka, potrební sú obaja. A pritom nie je nič neobvyklé vidieť rôzne nástenky s rebríčkom typu „najviac cenových ponúk vytvoril..., či najlepší zamestnanec roka.“ Aké prostredie vytvárame okolo seba? Motivujúce k vzájomnej službe a spolupráci, alebo podporujúce individualizmus, rivalitu a snahu kto z koho?

Snažme sa aby naše myslenie zodpovedalo takzvanej mentalite hojnosti a nie mentalite nedostatku. Úspech a prosperita  neznamená dosiahnutie rôznych povrchných a čudne stanovených kritérií a ak niekto dosiahne opravdivý úspech, tak to neznamená  prehru ostatných. Nebuďme súťažiace individuality, ale jeden spolupracujúci celok, ktorý sa môže jedine tešiť z úspechov svojich členov, lebo tým predsa prispievajú k jeho spoločnému dobru. Ako ideme budovať prostredie, kde by sme nesúťažili o vlastný status, ale kto lepšie pomôže svojmu kolegovi, partnerovi či priateľovi stať sa úspešným? 

 

Čítať 803 krát Naposledy zmenené štvrtok, 19 máj 2016 19:34

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Zaujímavé odkazy

- stefanfedor.sk (nadšenec a propagátor GTD, EverNote, MindMaps)
- auraknihy.sk (oravské online kníhkupectvo)
- brigada.sk (brigády na leto)

Excellens odporúča

- ThinkBuzan Blog
- iMindMap 
(software na tvorbu myšlienkových máp)
- Peoplecomm  (O slobode v práci)

Nachádzate sa tu: Hlavná stránka Blog Spolupráca